Výhody medzinárodnej prihlášky PCT

 

PCT prihláška je medzinárodná prihláška vynálezu, ktorá poskytuje prihlasovateľovi dve hlavné výhody:

1.    Úsporu nákladov

2.    Viac času na rozhodovanie  

Výhodou prihlášky tiež je, že jedným podaním získa prihlasovateľ naraz predbežnú ochranu vo všetkých krajinách, ktoré podpísali dohodu PCT (Patent Cooperation Treaty). Takýto postup značne uľahčí a zjednoduší prihlasovateľovi prístup k ochrane v jednotlivých krajinách, a zároveň znamená aj úsporu finančných prostriedkov. 

Ďalšou výhodou PCT prihlášky je, že dáva okrem predbežnej ochrany prihlasovateľovi aj dodatočný čas na rozhodovanie, v ktorých krajinách požiada o patentovú ochranu. 

Od podania PCT prihlášky až do uplynutia 30 mesiacov od dátumu priority prebieha tzv. Medzinárodná fáza PCT, v ktorej je prihláška spracovávaná medzinárodnou organizáciou duševného vlastníctva WIPO so sídlom v Ženeve. Počas tejto fázy sa vykonajú viaceré centralizované úkony, napríklad medzinárodný prieskum prihlášky, medzinárodné publikovanie prihlášky, v tejto fáze je tiež možné upraviť nároky a odstrániť niektoré formálne chyby prihlášky.

O požiadaní na udelenie ochrany v jednotlivých krajinách (tzv. Národná fáza) sa totiž prihlasovateľ definitívne rozhodne až po uplynutí 30 mesiacov (čo je až 2,5 roka) od prvého dátumu priority. Prihlasovateľ má teda možnosť preveriť si a premyslieť svoju stratégiu patentovania, a zistiť najlepšie možnosti komerčného uplatnenia vynálezu (aj z geografického hľadiska, teda kde je vhodné ochrániť si riešenie). 

 

Európsky dizajn - Registered Community Design (RCD) - tipy na spracovanie obrázkov

 

Účelom grafického vyobrazenia/ obrázkov pri dizajne je znázornenie všetkých znakov dizajnu. Prihlasovateľ  zodpovedá za zabezpečenie toho, aby všetky znaky dizajnu boli vyobrazené správne.

Pre ochranu dizajnu je kvalita vyobrazenia/obrázkov veľmi dôležitá.

Preto je dôležité vedieť základné pravidlá týkajúce sa obrázkov pre účely RCD:

Pohľady

Na vyobrazenie vášho dizajnu môžete zaslať až desať rôznych pohľadov dizajnu, sedem chránených a tri nechránené.

Dajú sa nahrať rôzne pohľady, napr. pohľad spredu, zboku, zozadu, zhora, zospodu, v náryse, reze, perspektíve. Uistite sa, či sa pohľady týkajú toho istého dizajnu a či znázorňujú každú jeho viditeľnú časť, v každom pohľade.

Ak podávate prihlášku zloženého výrobku, t. j. výrobku pozostávajúceho z viacerých častí, pričom je možné výrobok rozobrať a znovu zmontovať, musí aspoň jeden pohľad zobrazovať zložený výrobok v zmontovanom stave. To isté sa vzťahuje aj na súpravu predmetov (akými sú napr. šachovnica s figúrkami alebo príborová súprava).

Maximálna veľkosť obrázku v elektronickej forme musí byť menšia ako 2MB.

Farby

Vyobrazenie dizajnu môže byť buď čiernobiele, alebo farebné. Nie je dovolené farebné druhy zmiešať, napr. predložiť na ten istý dizajn tri pohľady v čiernobielom a štyri vo farebnom vyhotovení. Tiež by sa nemali miešať fotografie s výkresmi - treba si zvoliť jeden spôsob grafického vyjadrenia a ten použiť v celej prihláške. Pokiaľ si nechce klient nárokovať nejakú špecifickú farbu, odporúčame použiť výkresy v čierno-bielom prevedení. Pokiaľ chcete prihlásiť aj čierno-biele prevedenie, aj farbu, je nutné podať farebnú verziu ako samostatný variant dizajnu.

Pozadie

Dizajn musí byť vyobrazený na neutrálnom pozadí, pričom prihlasovaný výrobok musí byť zreteľne odlíšiteľný od okolia.

Spôsoby vyznačenia častí dizajnu

Na zvýraznenie niektorých častí obrázku/zobrazenia, buď preto, že chcete nárokovať ochranu len niektorej konkrétnej časti zobrazenia, alebo si naopak pre túto časť dizajnu ochranu nenárokujete, sú prípustné tieto spôsoby:

·        prerušované čiary na označenie prvkov, pre ktoré sa nepožaduje žiadna ochrana,

·        plné čiary na vyznačenie hlavných znakov dizajnu, pre ktoré chcete nárokovať ochranu,

·        farebné tieňovanie a rozmazanie na vylúčenie viacerých znakov z ochrany,

·        prerušenia na vyznačenie toho, že predmetom ochrany nie je presná dĺžka dizajnu.

V pohľadoch dizajnu sa nesmú používať vysvetlivky, popisy ani dodatočné znaky.

Prihlasovanie Medzinárodných ochranných známok: osobitosti procesu v Číne

Jednou z možností pre klientov, ktorí chcú získať ochrannú známku v zahraničí - mimo EÚ je Medzinárodná prihláška ochrannej známky podľa Madridského protokolu. Je to spôsob, ktorý sa často používa aj na prihlasovanie ochranných známok v Číne.

Po úspešnom získaní registrovanej ochrannej známky v Číne cez Madridský protokol však CNIPA (Čínsky patentový úrad) nevydá automaticky osvedčenie o registrácii ochrannej známky. Majiteľ ochrannej známky tak musí požiadať o vydanie osvedčenia o tom, že ochranná známka je skutočne registrovaná v Číne. Takýto dokument sa vyžaduje napríklad ak majiteľ známky potrebuje podniknúť právne kroky. Osvedčenie o registrácii ochrannej známky vyžadujú aj viacerí prevádzkovatelia obchodných portálov, ako napríklad Alibaba.

Vydanie osvedčenia trvá zvyčajne 1-2 mesiace a je k nemu potrebné doložiť:

1. podpísanú plnú moc na zastupovanie pre čínskeho zástupcu 

2. kópiu osvedčenia o registrácii podniku žiadateľa (ak je žiadateľom právnická osoba)/kópiu pasu (ak je žiadateľom fyzická osoba)

 

Komerčné využitie patentu

Firma, ktorá získa patent, má prakticky "monopol" na využívanie vynálezu. Monopol spočíva v exkluzívnych právach majiteľa, na základe ktorých má iba majiteľ patentu právo vynález komerčne využívať, vyrábať, ponúkať, predávať a držať na sklade výrobky, chránené patentom.

Cieľom majiteľa patentu je využitie jeho hodnoty pre komerčné a marketingové účely majiteľa.
Akým spôsobom získavajú firmy cez patent komerčnú hodnotu?

Pre firmu existujú v zásade 4 možnosti naloženia s patentom:

1. firma si patent ponechá, sama vyrába patentované výrobky a realizuje ich na trhu. Pri tomto prístupe patent zabezpečuje pre výrobky exkluzívne a jedinečné postavenie na trhu.

2. firma sama nerealizuje výrobu, zaregistrovaný patent predá, prevedie teda za úplatu majetkové práva na iného majiteľa. Profituje tak priamo a okamžite z predaja riešenia. 

3. firma si patent ponechá, ale výrobu výrobu zabezpečí prostredníctvom licencií u externých dodávateľov (licencia môže byť výhradná alebo nevýhradná). Firma má v prípade nevýhradnej licencie stále možnosť patentovaný výrobok sama vyrábať.

4. firma si patent ponechá, ale nebude ho vôbec využívať. V tomto prípade sa komerčná hodnota patentu realizuje prostredníctvom blokovania konkurencie, ktorá ochránené riešenie použiť nemôže.

Spôsob využitia patentu ovplyvňuje stratégiu patentovania, a tým i náklady na registráciu.

Patent: ako vybrať teritórium

Patent má platnosť obmedzenú na určité teritórium, pre ktoré je zaregistrovaný.

Pre majiteľa vynálezu je preto veľmi dôležité stanoviť si krajiny, alebo regióny, pre ktoré chce mať vynález chránený patentom.

Ak si napríklad prihlásite patent pre územie Slovenska a Čiech, na území týchto dvoch krajín máte ako majiteľ patentu výhradné právo používať patentované riešenie, ponúkať licenciu, vyrábať a distribuovať patentom chránené výrobky alebo služby.

V krajinách, pre ktoré nie je patent registrovaný, to však neplatí. Čo ak by ste chceli poskytnúť licenciu pre Nemecko alebo Japonsko? Bez registrovaného patentu pre tieto krajiny to nepôjde.

Ak chce majiteľ patentu ochrániť svoje ekonomické záujmy a získať zodpovedajúci príjem z patentovaného riešenia, mal by už pred podaním prihlášky patentu mať preskúmaný trh, na ktorom bude so svojím riešením pôsobiť.

Ak napríklad máte vynález, ktorý sa bude dať použiť pre oblasť jadrovej energetiky, určite by bolo rozumné, aby ste registrovali vynález vo viacerých krajinách. Otázka je, v ktorých? 
(Náklady na registráciu a udržiavanie patentu nie sú práve lacnou záležitosťou, mali by sa oplatiť).

Majiteľ vynálezu potrebuje mať prehľad o tom, kde hľadať potenciálnych obchodných partnerov a záujemcov o licenciu. Výber krajín závisí od toho, aký je vývoj na trhu v danom segmente, kde pôsobia najväčší konkurenti a najsilnejší výrobcovia. 

Patentovať treba zvyčajne tam, kde chcete vyrábať aj kde chcete predávať.

Vzťah medzi ochrannou známkou a doménovým menom

Nie každé doménové meno môže byť zaregistrované ako ochranná známka. 

Ale ochranná známka zvyčajne môže byť zaregistrovaná aj ako doménové meno.

Paradoxne, čím výhodnejšie doménové meno, tým menšia šanca na registráciu rovnakej ochrannej známky.

Ochrannou známkou môže byť iba také označenie, ktoré je  schopné odlíšiť tovary a služby daného výrobcu/majiteľa ochrannej známky od ostatných konkurentov. 

Napríklad názov "Drevovýroba" by bol ako doménové meno výborný, ak by bol voľný. Neuspel by však ako ochranná známka, lebo je veľmi všeobecný a mohla by ho používať ktorákoľvek firma s rovnakým predmetom činnosti. Preto nie je dovolené, aby sa obmedzila konkurencia tým, že by si takéto označenie privlastnila len jedna firma.

Majiteľ by uspel pri registrácii ochrannej známky iba s označením, ktoré by bolo na trhu odlíšiteľné od konkurencie, napríklad názov "Drevovýroba Šikulka". Ale iba za predpokladu, že nikto nemá rovnaké alebo podobné označenie už zaregistrované.

 

Ochranná známka a doménové meno - rozdiely, ktoré treba poznať

Doménové meno a ochranná známka sú asi najbežnejšími právami na označenie, ktorými disponuje v súčasnosti temer každá firma (pokiaľ predáva svoje produkty alebo služby pod svojím menom a má webovú stránku :-).

Spoločné pre obe formy nehmotného majetku firmy je to, že môžu mať prakticky neobmedzenú platnosť, ak platíte potrebné poplatky a predlžuje včas ich registráciu. Z tohto pohľadu má doménové meno aj ochranná známka značný význam pre budovanie značky a odlíšenie sa od konkurencie.

Skúsime zhrnúť základné rozdiely medzi doménovým menom a ochrannou známkou:

1. nie každé doménové meno môže byť ochrannou známkou
2. (temer) každá ochranná známka môže byť doménovým menom
3. registrácia doménového mena je jednoduchá, lacná a rýchla
4. registrácia ochrannej známky je pomerne dlhý a komplikovanejší proces, s vyššími nákladmi
5. doménové meno nemusíte používať, treba však platiť poplatky, každý rok
6. ochrannú známku treba používať, inak vám ju vymažú, poplatky sa platia raz za 10 rokov

Nie každé doménové meno môže byť ochrannou známkou

Prečo?
Zaregistrovať si môžete dať doménové meno, aké chcete, jediné, čo sa skúma je, či je označenie voľné. Pri doménových menách vlastnených firmou ide zvyčajne o to, aby názov domény pokryl čo najširšie oblasť, v ktorej firma pôsobí. Pri vyhľadávaní cez internet takáto doména pritiahne záujem širokého okruhu návštevníkov webu. Aké sú všeobecné doménové mená? Napríklad kabelky.sk, hračky.sk, drogéria.sk a podobne. Odporúčania pre tvorbu čo možno najvýhodnejšieho doménového mena nájdete na tomto linku: http://www.nic.sk/sk/page/ako_vybrat_dobru_domenu/
Napríklad: firma vyrábajúca drevené dvere a stavebné výrobky by mohla mať záujem zaregistovať si doménu www.drevovýroba.sk. Ak by takéto všeobecné a široké označenia bolo voľné, firma ho môže získať, jedinou podmienkou je, aby ešte nebolo "obsadené" niekým iným. Ak by si firma následne chcela zaregistrovať ochrannú známku "Drevovýroba", neuspeje. Dôvod? Všeobecné pomenovania bez schopnosti odlíšiť tovary a služby jednotlivých výrobcov nemôžu byť ochrannými známkami.