Komerčné využitie patentu

Firma, ktorá získa patent, má prakticky "monopol" na využívanie vynálezu. Monopol spočíva v exkluzívnych právach majiteľa, na základe ktorých má iba majiteľ patentu právo vynález komerčne využívať, vyrábať, ponúkať, predávať a držať na sklade výrobky, chránené patentom.

Cieľom majiteľa patentu je využitie jeho hodnoty pre komerčné a marketingové účely majiteľa.
Akým spôsobom získavajú firmy cez patent komerčnú hodnotu?

Pre firmu existujú v zásade 4 možnosti naloženia s patentom:

1. firma si patent ponechá, sama vyrába patentované výrobky a realizuje ich na trhu. Pri tomto prístupe patent zabezpečuje pre výrobky exkluzívne a jedinečné postavenie na trhu.

2. firma sama nerealizuje výrobu, zaregistrovaný patent predá, prevedie teda za úplatu majetkové práva na iného majiteľa. Profituje tak priamo a okamžite z predaja riešenia. 

3. firma si patent ponechá, ale výrobu výrobu zabezpečí prostredníctvom licencií u externých dodávateľov (licencia môže byť výhradná alebo nevýhradná). Firma má v prípade nevýhradnej licencie stále možnosť patentovaný výrobok sama vyrábať.

4. firma si patent ponechá, ale nebude ho vôbec využívať. V tomto prípade sa komerčná hodnota patentu realizuje prostredníctvom blokovania konkurencie, ktorá ochránené riešenie použiť nemôže.

Spôsob využitia patentu ovplyvňuje stratégiu patentovania, a tým i náklady na registráciu.

Patent: ako vybrať teritórium

Patent má platnosť obmedzenú na určité teritórium, pre ktoré je zaregistrovaný.

Pre majiteľa vynálezu je preto veľmi dôležité stanoviť si krajiny, alebo regióny, pre ktoré chce mať vynález chránený patentom.

Ak si napríklad prihlásite patent pre územie Slovenska a Čiech, na území týchto dvoch krajín máte ako majiteľ patentu výhradné právo používať patentované riešenie, ponúkať licenciu, vyrábať a distribuovať patentom chránené výrobky alebo služby.

V krajinách, pre ktoré nie je patent registrovaný, to však neplatí. Čo ak by ste chceli poskytnúť licenciu pre Nemecko alebo Japonsko? Bez registrovaného patentu pre tieto krajiny to nepôjde.

Ak chce majiteľ patentu ochrániť svoje ekonomické záujmy a získať zodpovedajúci príjem z patentovaného riešenia, mal by už pred podaním prihlášky patentu mať preskúmaný trh, na ktorom bude so svojím riešením pôsobiť.

Ak napríklad máte vynález, ktorý sa bude dať použiť pre oblasť jadrovej energetiky, určite by bolo rozumné, aby ste registrovali vynález vo viacerých krajinách. Otázka je, v ktorých? 
(Náklady na registráciu a udržiavanie patentu nie sú práve lacnou záležitosťou, mali by sa oplatiť).

Majiteľ vynálezu potrebuje mať prehľad o tom, kde hľadať potenciálnych obchodných partnerov a záujemcov o licenciu. Výber krajín závisí od toho, aký je vývoj na trhu v danom segmente, kde pôsobia najväčší konkurenti a najsilnejší výrobcovia. 

Patentovať treba zvyčajne tam, kde chcete vyrábať aj kde chcete predávať.

Vzťah medzi ochrannou známkou a doménovým menom

Nie každé doménové meno môže byť zaregistrované ako ochranná známka. 

Ale ochranná známka zvyčajne môže byť zaregistrovaná aj ako doménové meno.

Paradoxne, čím výhodnejšie doménové meno, tým menšia šanca na registráciu rovnakej ochrannej známky.

Ochrannou známkou môže byť iba také označenie, ktoré je  schopné odlíšiť tovary a služby daného výrobcu/majiteľa ochrannej známky od ostatných konkurentov. 

Napríklad názov "Drevovýroba" by bol ako doménové meno výborný, ak by bol voľný. Neuspel by však ako ochranná známka, lebo je veľmi všeobecný a mohla by ho používať ktorákoľvek firma s rovnakým predmetom činnosti. Preto nie je dovolené, aby sa obmedzila konkurencia tým, že by si takéto označenie privlastnila len jedna firma.

Majiteľ by uspel pri registrácii ochrannej známky iba s označením, ktoré by bolo na trhu odlíšiteľné od konkurencie, napríklad názov "Drevovýroba Šikulka". Ale iba za predpokladu, že nikto nemá rovnaké alebo podobné označenie už zaregistrované.

 

Ochranná známka a doménové meno - rozdiely, ktoré treba poznať

Doménové meno a ochranná známka sú asi najbežnejšími právami na označenie, ktorými disponuje v súčasnosti temer každá firma (pokiaľ predáva svoje produkty alebo služby pod svojím menom a má webovú stránku :-).

Spoločné pre obe formy nehmotného majetku firmy je to, že môžu mať prakticky neobmedzenú platnosť, ak platíte potrebné poplatky a predlžuje včas ich registráciu. Z tohto pohľadu má doménové meno aj ochranná známka značný význam pre budovanie značky a odlíšenie sa od konkurencie.

Skúsime zhrnúť základné rozdiely medzi doménovým menom a ochrannou známkou:

1. nie každé doménové meno môže byť ochrannou známkou
2. (temer) každá ochranná známka môže byť doménovým menom
3. registrácia doménového mena je jednoduchá, lacná a rýchla
4. registrácia ochrannej známky je pomerne dlhý a komplikovanejší proces, s vyššími nákladmi
5. doménové meno nemusíte používať, treba však platiť poplatky, každý rok
6. ochrannú známku treba používať, inak vám ju vymažú, poplatky sa platia raz za 10 rokov

Nie každé doménové meno môže byť ochrannou známkou

Prečo?
Zaregistrovať si môžete dať doménové meno, aké chcete, jediné, čo sa skúma je, či je označenie voľné. Pri doménových menách vlastnených firmou ide zvyčajne o to, aby názov domény pokryl čo najširšie oblasť, v ktorej firma pôsobí. Pri vyhľadávaní cez internet takáto doména pritiahne záujem širokého okruhu návštevníkov webu. Aké sú všeobecné doménové mená? Napríklad kabelky.sk, hračky.sk, drogéria.sk a podobne. Odporúčania pre tvorbu čo možno najvýhodnejšieho doménového mena nájdete na tomto linku: http://www.nic.sk/sk/page/ako_vybrat_dobru_domenu/
Napríklad: firma vyrábajúca drevené dvere a stavebné výrobky by mohla mať záujem zaregistovať si doménu www.drevovýroba.sk. Ak by takéto všeobecné a široké označenia bolo voľné, firma ho môže získať, jedinou podmienkou je, aby ešte nebolo "obsadené" niekým iným. Ak by si firma následne chcela zaregistrovať ochrannú známku "Drevovýroba", neuspeje. Dôvod? Všeobecné pomenovania bez schopnosti odlíšiť tovary a služby jednotlivých výrobcov nemôžu byť ochrannými známkami.

Vynálezy a inovácie - prinesú vám zisk?

Inovácie, nápady a vynálezy sú z pohľadu manažéra produkty. Bežná prax hovorí, že pred tým, než začnete do nového produktu investovať, musíte si overiť jeho úspešnosť na trhu.

V prípade vynálezov a inovácií to však neplatí.

Už na začiatku 20. storočia pragmatický filozof amerického pôvodu Charles Sanders Peirce povedal, že nie je možné dopredu analyticky dokázať, že nová myšlienka (inovácia) je dobrá. A teda nie je ani možné dokázať, či a ako úspešne sa uchytí na trhu.

Manažér, zodpovedný za inovácie teda nemôže postupovať tradičným spôsobom a požadovať od vynálezcu aby dokázal, že jeho myšlienka, vynález, či prototyp sa bude dať komerčne využiť.
Paradoxne, tie najprevratnejšie vynálezy, ak sú ohodnocované z pohľadu existujúceho trhu, nemajú žiadne dokázateľné komerčné uplatnenie.

Ako teda nezabiť inováciu?
Namiesto požadovania dôkazov sa musí manažér spoľahnúť na kvalifikovaný odhad. A mal by sa  riadiť dvoma pravidlami:
-chrániť všetky použiteľné vynálezy
-mať trpezlivosť a rátať s tým, že komercializácia vynálezu nie zvyčajne rýchla, ale je záležitosťou niekoľkých rokov

Ak pre vynález neexistuje aktuálne uplatnenie na trhu, je stále možné, že o niekoľko rokov vám prinesie (aj nemalé) zisky.

Európska ochranná známka EUTM jej výhody

 

Plánujete registráciu svojho loga ako ochrannej známky?
Ak obchodujete nielen doma, ale i v zahraničí, mali by ste zvážiť, či nebude pre vás výhodné zaregistrovať si európsku ochrannú známku EUTM - European Union Trade Mark.

Pre majiteľa ochrannej známky je veľmi dôležité rozhodnutie o tom, na akom teritóriu bude známka registrovaná.
Budete podnikať iba na Slovensku, alebo chcete obchodovať aj v ČR, Rakúsku, alebo Poľsku?
Ak si napríklad ochrannú známku zaregistrujete na iba Slovensku: mimo územia SR si môže bez prekážok iný podnikateľ zaregistrovať rovnakú alebo podobnú ochrannú známku. Vy už potom v danej krajine svoju známku používať nebudete môcť.

Európska ochranná známka ponúka spôsob, ako si zaregistrovať tú istú ochrannú známku naraz jednou prihláškou v celej Európskej únii. Prihláška sa posiela priamo na Európsky úrad pre známky a dizajny, ktorý sídli v španielskom Alicante.

Majiteľ EUTM má známku, ktorá je automaticky platná vo všetkých krajinách EÚ. Ak nebude majiteľ používať EUTM vo všetkých krajinách sám, môže na používanie CTM udeliť licenciu iným podnikateľom, vo vybraných krajinách. Samozrejme, za odplatu :-).

EUTM sa oplatí každému podnikateľovi, ktorý obchoduje troch a viacerých štátoch Európy.

Výhodou je veľká úspora nákladov a rýchle konanie.

 

Slogan ako ochranná známka? Áno, za istých podmienok

 

Silná značka má zvyčajne známy slogan. 

Podľa rebríčka "Most Valuable Global Brands", ktorý zverejňuje každoročne spoločnosť Interbrands má až 90% popredných značiek svoj slogan.

"Just do it" spoločnosti Nike pozná asi každý.

Coca-Cola má rovnakú značku už vyše 100 rokov. Stratégiu pri sloganoch má inú ako Nike: slogany mení podľa toho, ako chce nastaviť komunikáciu so zákazníkmi (za 100 rokov sa toho dosť zmení :-).

Od roku 2021 používa Coca-Cola aktuálne platný slogan „Real Magic“.

Ak vás zaujíma vývoj sloganov Coca-Coly, môžete si ho pozrieť na tomto linku:

History of Coca-Cola Advertising Slogans - News & Articles (coca-colacompany.com

Pri správnom nastavení môže slogan podstatne zvýšiť hodnotu značky.

Cieľom sloganu je:

- upútať pozornosť zákazníkov

- vytvoriť príbeh značky

- a zabezpečiť lepšiu zapamätateľnosť značky.

 

Slogany sa dajú registrovať aj ako ochranné známky, za istých podmienok.

Registrácia je však pomerne náročná - nie každý slogan sa dá registrovať ako ochranná známka.

Problematické z hľadiska registrácie sú napríklad slogany, ktoré:

- sú popisné vo vzťahu k tovarom alebo službám

- nemajú rozlišovaciu spôsobilosť

- iba niečo konštatujú

- sú tvrdeniami o kvalite a výnimočnosti produktu

a pod.

 

A aký slogan používate vy?

Ak ho zatiaľ nemáte, skúste nejaký zaujímavý vymyslieť :-).